graphic-header
Občanský kalendář » «»

listopad 2017

2017-10&clndr_act=2017-11-22
2017-12&clndr_act=2017-11-22
PoÚtStČtSoNe
1 2
3
pátek 3. listopadu   »   1 událost
4
sobota 4. listopadu   »   1 událost
5
neděle 5. listopadu   »   1 událost
6 7 8
9
čtvrtek 9. listopadu   »   1 událost
10
pátek 10. listopadu   »   2 události
11
sobota 11. listopadu   »   3 události
12
neděle 12. listopadu   »   2 události
13 14 15 16 17
18
sobota 18. listopadu   »   2 události
19
neděle 19. listopadu   »   1 událost
20
pondělí 20. listopadu   »   1 událost
21
úterý 21. listopadu   »   1 událost
22
středa 22. listopadu (dnes)   »   1 událost
23
čtvrtek 23. listopadu   »   1 událost
27
28
úterý 28. listopadu   »   1 událost
29 30
Zůstaňte se 7.G v kontaktu »
Sítnice »

25 let Sedmé generace

Videoanketa k narozeninám 7.G.

Anketa »

Jak zatím hodnotíte rok 2017

můj životní rok

v podstatě dobrý

střídavě oblačno

špaténka, ale byly horší

stál za starou belu

Ke stažení »

Chcete mít 7.G ve svém počítači napořád? Stačí si stáhnout naše tapety, bannery či ikonky.

7.G twitter »

Sedmá generace 2/2015  »

Sněženky a bobři — potulky krajinou Poodří
autor/ka: Adriana Gálová 

Martin Pavelka

Sněženky a bobři — potulky krajinou Poodří

Krajina Poodří je plochá, rozhodne však nie nudná. Ocenia ju predovšetkým milovníci (prírodného) minimalizmu a rozjímavých scenérií. Na prvý pohľad pripomína zámocký park, ktorému kraľujú solitérne duby a roztrúsené skupinky dalších drevín ozvláštňujúce mozaiku lúk a vodných ploch. So snežienkami sa možno stretnúť aj v zámockých parkoch, avšak prítomnosť bobra prezrádza, že Poodří má než k parku predsa len bližšie k divočine.

Ako už vyplýva z názvu, životodárnu tepnu tejto krajiny predstavuje rieka Odra, ktorej prirodzene meandrujúci tok je významným ekologickým prvkom moravsko-slezského kraja. Poodří je jednou z mála krajin v Českej republike, zachovávajúcou takmer prirodzený vodný režim, a predovšetkým z tohto dovodu bola v roku 1991 vyhlásená Chránená krajinná oblasť Poodří (ďalej len CHKO Poodří), ktorá sa rozkladá na celkovej ploche 82 km².

CHKO Poodří leží na línii, ktorá oddeľuje Českú vysočinu a Západné Karpaty. Rozsiahle komplexy aluviálnych lúk, toní, rybníkov a fragmenty lužných lesov sú domovom početných druhov rastlín a živočíchov. Územie je významné nielen z botanického, zoologického, ale aj krajinárskeho hľadiska. CHKO Poodří je ako mokraď medzinárodného významu chránená Ramsarskou dohodou a patrí medzi doležité vtáčie ťahové cesty strednou Európou. Z dovodu ochrany európsky významných druhov vtákov bolo Poodří zaradené medzi európske vtáčie oblasti a kvoli mimoriadnej hodnote prírodných stanovíšť Poodří tiež patrí medzi významné lokality európskej sústavy Natura 2000.

Svet podľa Odry

Tento vtáči raj sme navštívili v skorú jar, a tak sme si žiaľ nemohli naplno vychutnať pestrú ponuku životných foriem, ktoré vyhľadávajú pohostinnosť divotvornej rieky Odry. V čase našej návštevy sa krajina ešte celkom neprebrala zo zimnej letargie, ale stopy jarného znovuzrodenia už boli na vlhkej tváririečnej nívypozorovateľné. Neprehliadnuteľné boli snežienkové kolónie, ktoré sa o svoje teritória delia s cesnakom medvedím. Nejarne, mĺkvo a rozospato na mňa však hľadeli vŕby biele, jasene štíhle (jasany ztepilé), duby letné či topole čierne, typické dreviny lužných lesov.

V kontraste s týmito nemými strážcami Poodří nás veľmi živo a srdečne privítal Ivan Bartoš, pracovník CHKO Poodří, ktorí sa stal našim sprievodcom. Bez jeho odborného oka a dlhoročných skúseností by oku cudzinca a laika mnoho drobných, ale dôležitých detailov uniklo. Mimochodom, Ivan Bartoš bol pred piatimi rokmi nominovaný na Cenu Josefa Vavrouška za dlhodobý prínos k ochrane prírody a aktivnej podpory udržateľného rozvoja v Poodří.

foto: Adriana Gálová

Ešte skor, než sme pod jeho „velením“ vyrazili do terénu za účelom spoznania prírodných pamätihodností, zastavili sme na šálku čaju a obohacujúci rozhovor na Správe CHKO Poodří v Studénke. Toto malé mestečko sa stalo východzím bodom našich potuliek. Je až neuveriteľné, že v tesnej blízkosti priemyselnej Ostravy sa nachádza takáto romantická oáza pokoja.

Svet podľa človeka

Podľa Ivana Bartoša sa však Poodří potýka s mnohými problémami a rizikami, ktorých spoločným menovateľom je v zjavnej i latentnej podobe väčšinou — áno, uhádli ste — človek. Skor než si niečo povieme o súčasných negatívnych antropických vplyvoch na krajinu, nezaškodí stručný historický exkurz o súžití človeka a Poodří. Oderská niva a jej blízke okolie sú súčasťou prirodzeného medzihorského koridoru Moravskej (resp. Oderskej) brány. Tento koridor bol využívaný rôznymi pravekými kultúrami ako tranzitný i pobytový priestor spájajúci úrodné oblasti južnej a strednej Moravy s dnešnými polskými rovinami.

Výraznejšiu, i keď len dočasnú pečať vtlačil krajine až príchod prvých neolitických ľudí. Ich sposob obživy, teda poľnohospodárstvo, ale pre prírodu nemalo zásadný význam. Vyžadavalo sice lokálny výrub lesov pre získanie „ornej“ pôdy a ich ďalšiu exploatáciu pre potreby stavieb, varenia, prácu keramických pecí a tak ďalej. Roztrúsené neolitické osidlenie v povodí rieky Odry však nemalo výrazný vplyv na krajinný ráz a ekosystémy Poodří. Na prelome letopočtov miznú aj tieto sídliská a od tejto chvíle zostáva krajinalen málo osídlená.

foto: Adriana Gálová

Dnešnú tvár krajiny začala vytvárať až stredoveká kolonizácia. Pre Odru to znamenalo zásah do vodného režimu vďaka masívnemu úbytku lesa a taktiež počiatok mohutného zanášania jej nivy splachmi z polností. V zahlinenej nive potom začal človek hospodáriť a vďaka svojmu umu a pracovitosti jej vtlačil dnešnú podobu.

Hospodári, developeri a starosti (o) motáka pochopa

Posledne zmieňovaný problém, zanášanie nivy Odry, trvá v podstate až dodnes. Ba dá sa povedať, že sa znásobil predovšetkým v dosledku intenzívneho poľnohospodárstva, ktoré sposobuje (okrem iného) eróziu pôdy. Napriek úsiliu ochranárov pretrvávajú aj pokusy o rozorávanie lúk a zavážanie nivy Odry aj nív jej prítokov, čo má negatívny dopad predovšetkým na vodné biotopy. Lúčne biotopy zase doplácajú na neštrné sposoby obhospodarovania. Nevhodným velkoplošným kosením porastov dochádza k likvidácii populácii motýlov a iných lúčnych bezstavovcov a v lúkach hniezdiacich vtákov a iných živočíchov. Podľa Ivana Bartoša by bolo vhodné, keby sa na kosenie lúk nepoužívala len ťažká a veľká technika. Alternatívou by bolo aj obnovenie tradičnéhospásania lúk hovädzím dobytkom — hospodári však nemajú veľký záujem. Napriek tomu hodnotí Ivan Bartoš komunikáciu i spoluprácu regionálnych hospodárov s CHKO pozitívne.

Oveľa problematickejšia je podľa neho komunikácia s komerčnými subjektami mimo CHKO. Napríklad Letisko Leoša Janáčka má záujem zastavať územie medzi letiskom a CHKO, čo by bol de facto likvidačný zásah do teritória dravého vtáka motáka pochopa, ktorého mimochodom vidíme v znaku CHKO Poodří. Proti zámeru sa postavili aj niektorí obyvatelia miestnych obcí.Teritórium motáka pochopa možu ohroziť aj developery snažiaci sa získať poľnohospodárske pozemky nadväzujúce na CHKO. Priam deštruktívny dopad na oblasť Poodří by mala plánovaná stavba kanála Dunaj-Odra-Labe. O realizáciu tohto megalomanského (a utopického) projektu však väčšina veľkých firiem v Moravskoslezkém kraji nejaví záujem a tak snáď kanál ostane naveky len v obrazotvornosti Miloša Zemana a jemu podobných „pokrokárov“.

foto: www.regionPoodri.cz

V prospech ochrany pôvodného krajinného rázu hovorí aj ohromná „odsávacia“ schopnosť lúk i lužných lesov. Po povodniach v roku 1997 vodohospodári spočítali, že miestne lúky a lužné lesy zadržali asi osemdesiat miliónov kubíkov vody. Pre porovnanie: rovnaké množstvo je schopná prijať priehrada Slezská Harta u Bruntálu, ktorá je jednou z najväčších vodných nádrží v Českej republike. Ak by došlo k masívnej devastácii reliéfu tejto riečnej krajiny, veľká časť Ostravy by pri podobnej povodni skončila pod vodou.

Kotvica útočí, bobor sa vracia

Menšie, ale nie úplne bezvýznamné riziká pre ekosystémy Poodří predstavujú aj invázne rastliny. Podľa Ivana Bartoša im v súčasnosti najviac problémov spôsobuje slnečnica hľuznatá — topinambur alebo imelo, ktoré (ako som si všimol) napáda predovšetkým lipy. Jeho expanziu spôsobilo vysadenie nepôvodného topoľa kanadského. Tak trochu paradoxne je expandujcim druhom aj chránená a v iných oblastiach zriedkavá kotvica plávajúca. Napriek opakovaným snahám o reguláciu tu pokrýva desiatky hektárov vodných ploch. Chladné a na kyslík chudobné prostredie v kotvicou silne zatienenom vodnom stĺpci nepriaznivou ovplyvňuje ostatné druhy vodných rastlín aj mnohé bezstavovce, ryby či obojživelníky. Preto sa kotvica na rybníkoch každoročne kosí, avšak bez toho, že by to ohrozovalo jej populáciu.   

„Škodná“ sa nájde aj medzi faunou. V Poodří sa celkom dobre zabýval norok americký, ktorý sa zásluhou umelého vysadenia v 20. rokoch minulého storočia a tiež nežiadúcich únikov z chovu kožušinových zvierat vyskytuje na cca 30 % územia Českej republiky. Tento druh mal pravdepodobne rozhodujúci vplyv na vymiznutí u nás pôvodného norka európskeho. Imigrujúceho norka amerického v Poodří neveľmi vítajú z toho dôvodu, že dosť nenásytne konzumuje vajca vodného vtáctva. Podobné problémy spôsobuje aj psík mývalovitý, tiež vášnivý vajcožrút.

foto: www.zivocich.com

Osobitú kapitolu tvorí bobor európsky. Jeho návrat (čo presnejšie reintrodukciu) do Poodří ochranári uvítali, avšak začína byť problém s jeho rastúcou populáciou. Pribúda totiž bobrích hrádz, ktoré zaplavujú lúky. Bobor nemá v Poodří prirodzeného nepriateľa a podľa názoru Ivana Bartoša by bolo vhodné uvažovať o povolení odstrelu bobra za účelom regulácie jeho stavov. V susednom Poľsku zoologovia odporúčajú nezasahovať a počkať, keďže u bobrov pri narastajúcej početnosti fungujú autoregulačné mechanizmy, ktoré umožňují udržovanie populácie na optimálnej úrovni. Pri našich potulkách sme síce nemali to šťastie uvidieť tohto „inžiniera vodných diel“ naživo, avšak pomerne jasne viditeľným dokazom o jeho prítomnosti v Poodří (alebo skor Pobobří?) sú ohlodané stromy, častokrát úctyhodných rozmerov. Bobor nestavia len hrádze, ale aj hrady a jeden jeho hrad sme vďaka našemu sprievodcovi mohli obdivovať aj my. Bobrí hrad je akési opevnenie z konárov a haluziny, ktorým bobor chráni svoju podzemnú noru.

Človek a rieka — hľadanie harmónie

Na základe vyššie napísaného by to mohlo vyzerať tak, že človek je len negatívnym „inváznym“ druhom a rušivým elementom, ktorý degraduje krajinný ráz Poodří. To bysme mu však krivdili. Na raste miestnej biodiverzity sa totiž podieľalo aj tradičné rybnikárstvo i prírodu rešpektujúce hospodárenie na nivách i lúkach. Prirodzené vodné toky doplnili starí hospodári množstvom náhonov a strúh, ktoré poháňali mlyny a zásobovali vodou rozsiahlé rybničné sústavy, z ktorých mnohé zdobia krajinu Poodří dodnes. Vďaka tradičným hospodárom vyrástli aj aleje ovocných stromov pozdĺž ciest, poskytujúce vítaný tieň pocestným, a stromoradia hlavatých vŕb, košatých dubov, jaseňov či líp lemujú brehy životodárnej Odry doteraz. I napriek intenzívnemu využívániu krajiny a ústupu veľkých kopytníkov a šeliem rástla druhová rozmanitosť Poodří až do obdobia počiatku priemyselnej revolúcie.

Nová doba: nádeje a výzvy

Najväčšie škody tu spôsobila až socialistická kolektivizácia poľnohospodárstva. Spájanie pozemkov a velkoplošné meliorácie devastovali krajinu v bezprostrednej blízkosti oderskej nivy i v nive samotnej. Výrazným spôsobom tím utrpel krajinný ráz Poodří i jeho druhová rozmanitosť. Nové právne predpisy prijaté na ochranu prírody a krajiny, mezinárodné záväzky a programy na obnovu krajiny dávajú Poodří po roku 1989 znovu šancu, aby sa stalo plnohodnotným domovom pre všetkých svojich obyvateľov — nielen pre človeka, ale aj pre ostatné živé organizmy. Samozrejme, záleží hlavne na miestnych obyvateľoch, či túto šancu využijú.

Podľa Ivana Bartoša to zatiaľ vyzerá nádejne. Dokazom toho je aj návrat orla morského, ktorý sa v Poodří úspěšne zahniezdil po viac ako sto rokoch. Na prelome júna a júla 2011 tady zaznamenali prvé orlie mláďa. Páči sa tu aj bocianovi čiernemu, ktorý v Poodří síce nehniezdi, ale zalietava sem za potravou, či už spomínanému motákovi pochopovi, ktorého jedno hniezdisko sa podarilo obnoviť vďaka presadeniu protihlukovej zábrany železnice.

Veľkou výzvou je preochranárov zvýšenie klesajúcej populácie ohrozeného číka európskeho (piskořa pruhovaného), ktorý žije predovšetkým v plytkých lúčnych tôňach a zarastených odvodňovacích priekopách. Mimochodom, čík je jedna z nemnohých rýb, ktorá nie je nemá — pri vylovení z vody dáva najavo svoju nevoľu zvukom, ktorý pripomína pískanie, čo vysvetľuje povod jeho českého pomenovania.

foto: Adriana Gálová

K úspechom Správy CHKO treba určite zaradiť zvýšenie lesnatosti krajiny. Výsadba sa uskutočnila hlavne na ornej pode v nive a na svahoch terás, malé lesíky ale vznikli aj v niektorých lučnych porastoch. Sadilo sa čo najširšie spektrum drevín zodpovedajúce miestnym podmienkám (mäkký a tvrdý luh v nive, dubohrabiny na svahoch terás). Správa CHKO má v pláne prebudiť záujem regionálnych hospodárov o tradičné formy hospodárenia v lesoch, čo by určite malo pozítivny účinok na kvalitu i kvantitu lesnatosti.

Turisti a komáre

Prísľubom novodobého hľadania kompromisov v súžití človeka a krajiny sú už spomínaný hospodári a rybári. Zvláštnu pozornosť (i slová chvály) si zaslúži aj združenie obcí Region Poodří, ktoré sa výrazne angažuje nielen v ochrane kultúrneho, ale aj prírodného dedičstva Poodří. Ivan Bartoš nás upozornil napríklad na priam vzorovú obec Jeseník nad Odrou, proslulú svojim aktívnym prístupom k ochrane miestnej prírody i ekologicky šetrným obhospodarovaním krajiny. Keby boli také všetky obce, inštitúcia CHKO by bola de facto zbytočná. Združenie Region Poodří prispíva k ochrane prírody i tím, že turistický a cestovný ruch sústreďuje predovšetkým v obciach a ich pamätihodnostiach. Turizmus teda pre CHKO nepredstavuje výrazný problém.

Rovinatá a málo zalesnená krajina — lesy tvoria len 10 % z rozlohy CHKO — nepriťahuje toľko ľudí ako napríklad susedné Beskydy či iné hornaté oblasti. Väčšinu „turistov“ Poodří tvoria domáci, čo by zaiste potešilo stúpencov bioregionalizmu, ktorý sa okrem iného snaží aj o znovubjavovanie a oceňovanie blízkeho.Na regulácii turizmu v kraji sa významne spolupodieľajú aj komáre,“ hovorí s úsmevom Ivan Bartoš. Odra a početné rýbniky (je ich tu okolo šesti desiatok) sú v letných mesiacoch skôr letoviskom komárov a iného hmyzu než rekreantov.

Naopak vysokej návštevnosti sa teší vlani otvorený Dům přírody Poodří. Stojí v Bartošoviciach a je jedným z nemnohýchpodobných projektov v Česku. Pozostáva z troch částí. Vo vnútornej expozícii sa vďaka interaktivnym tabuliam a dioramatom (realistickým modelom) návštěvníci môžu podrobne oboznámiť s prírodou Poodří. Záhradnej časti výstavy dominuje model rieky Odry, postavený tak, aby si s ním deti mohli hrať. A napokon v sále sa konajú přednášky, predovšetkým pre školy (od materských až po vysoké), ktoré sú hlavnými klientami Domu Poodří.

Okoštujte Poodří

Príroda sa odráža v kultúre ako v zrkadle, hoci nezriedka veľmi pokrivenom. Výnimkou nie je ani Poodří, ktoré je žriedlom inšpirácie pre mnohé súčasné kultúrne deje v regióne. Z významných udalostí treba určite menovať Otevíraní Poodří, ktoré každoročne v máji organizuje združenie Region Poodří na zámku v Bartošoviciach a v areáli zámockého parku. Návštevníci tejto akcie majú možnosť navštíviť aj Záchrannú stanicu pre volne žijúce živočichy či už spomínaný Dům přírody Poodří.

Zámek v Bartošovicích, foto: www.regionPoodri.cz.

Súčasťou podujatia je aj Pooderské koštování. V záhrade bartošovického zámku sa „koštujú“ ovocné destiláty, ktoré uspeli v obecných kolách, aby spomedzi nich mohla byť vybraná tá najlepšia domáca pálenka z Poodří. Je to teda akási oslava darov zeme, konkrétne pooderských sliviek, hrušiek a jabĺk. Mimochodom, v Bartošoviciach sa začína aj veľmi obľúbená Zámecká náuční stezka, skvelý tip pre jednodňový poznávací výlet za prírodnými i kultúrnymi krásami regiónu.

Každý kraj okrem ochranárov oceňujú a citlivo vnímajú aj umelci. Poodří vo svojej tvorbe reflektujú napríklad suchdolští básníci pochádzajúci z obce Suchdol nad Odrou. Zabudnúť nesmieme na Lydiu Romanskú, nazývanú „poetkou Poodří“. V roku 1999 vydala básnickú zbierku Odrou křestná, kde adoruje rieku s detailami jej toku, s jej nivou i človekom ako jej spolutvorcom. Láska k pooderskej prírode neprehliadnuteľne dýcha aj z literárneho diela Štěpána Neuwirtha, dlhoročného tlačového hovorcu ostravskej fakultnej nemocnice. Napísal mnohé kníhy o prírode, z ktorých veľká časť je venovaná děťom, napríklad Dříve než zemřou řeky (2011) nebo Pohádky s vůní luk a lesů (2013).

Budúcnosť je tu a teraz

Kráčame popri ceste vedúcej k obci Jistebník, kde sa naše potulky Poodřím končia. Skôr než definitívne opustíme pokojné, no napriek tomu živé kráľovstvo rieky Odry, zastavíme sa a pozorujeme večerné zore. Magický prírodný úkaz priam stvorený na retrospektívu dnešných zážitkov, sumarizáciu myšlienok a kladenie si rečníckych otázok. Ako asi bude vyzerať táto krajina o sto rokov? Stále tu bude bobor stavať svoje vodné diela? A ako sa asi bude dariť motákovi pochopovi či orlovi morskému? Ostane Odra naďalej (takmer) slobodná, alebo ju človek skrotí a uväzní?

Budúcnosť sa rodí v prítomnosti a tak je na mieste určitá miera optimizmu. Krajina Poodří nie je miestnym ľuďom ľahostajná — dôkazom budiž, že ochrane prírody sa tu na profesionálnej úrovni venuje množstvo občianských združení — ČSOP Nový Jičín, ČSOP Bartošovice, Perdix, Společnost přátel Poodří a iné. Pre snežienky i bobrov, a v konečnom dôsledku aj pre človeka je to veľký prísľub.

Autor studuje na Katedře environmentálních studií FSS MU. Další 7.G reportáže najdete tady.

Podpořeno z Programu švýcarsko-české spolupráce.

[14. dubna 2015]

  Líbí se vám tento článek?
 
  Chcete autora finančně odměnit?
Jak mikroplatby Flattr fungují?


  Související články:


  Související fotogalerie:

CHKO Poodří

26. 2015, 8 fotek
Adriana Gálová

Okomentujte článek na facebooku...

...anebo svůj komentář přidejte zde:


Pravidla pro komentáře: Redakce Sedmé generace si vyhrazuje právo smazat příspěvek, který nemá nic společného s tématem, obsahuje vulgarismy, rasistické a xenofobní vyjadřování či jiné urážky ostatních, obsahuje spam a komerční reklamu nebo je jinak nevhodný. Porušení pravidel může mít pro uživatele za následek dočasné nebo trvalé znemožnění vkládání dalších komentářů.

Upozornění: publikovat články nebo jejich části, jakož i zveřejňovat fotografie a kresby z časopisu Sedmá generace nebo z jeho internetových stránek je možné pouze se souhlasem redakce.