Zo života hmyzu?

20. října 2011 /
foto: Pxhere.com

Cvrčky, červy alebo chrobáky si skôr predstavíme na lúke ako na tanieri. Napriek nášmu kultúrnemu odporu sa však ukazuje, že hmyz by mohol pomôcť vyriešiť nielen problém výživy ľudstva, ale aj mnohé environmentálne či etické otázky spojené s produkciou mäsa.

Podľa niektorých odhadov približne 80 percent svetovej populácie konzumuje hmyz. Je bežnou súčasťou jedálnička mnohých kultúr Ázie, Afriky a Ameriky. Jeho konzumácia siaha hlboko do minulosti — predtým, než ľudia vynašli nástroje na lovenie či roľníctvo, boli jedným zo zdrojov výživných látok práve rôzne druhy hmyzu. Dosvedčujú to napríklad praveké nástenné maľby v Altamire, zobrazujúce zber hniezd divokých včiel, alebo nálezy divej priadky morušovej v ruinách čínskeho mesta provincie Shanxi. Popularitu hmyzu zaručila aj jeho veľká rôznorodosť — počet jedlých druhov sa celosvetovo odhaduje na viac ako 1400 a toto číslo vzhľadom na celkový počet druhov hmyzu na planéte — okolo 400 miliónov — nemusí byť konečné. V poslednom období sa však o hmyze začína hovoriť nielen ako o gurmánskej lahôdke, ale aj ako o možnom záchrancovi hladujúcich, ktorého chov je navyše šetrnejší k prírode. Nedávne vyhlásenie Európskej únie, že uvoľní viac ako tri milióny eur na propagáciu hmyzej stravy, sú toho dôkazom.

Aj malé nasýti…

Veľký demografický rast, ktorý predpovedá viac ako devät miliárd obyvateľov v roku 2050, vyvoláva obavy v otázke výživy tak veľkého množstva ľudí a jej dopadov na životné prostredie. Územia, ktoré majú potenciál ornej pôdy, sú rok od roku menšie, časť poľnohospodársky obhospodarovaných pôd navyše nie je určená na výživu ľudí, ale na výkrm dobytka. Takýto stav je podľa mnohých neudržateľný a hľadajú sa nové spôsoby, ktoré by problém výživy vyriešili. Hmyz v tomto smere ukrýva skvelý potenciál a jeho chov má hneď niekoľko výhod. Prvou je vysoké množstvo výživových látok, ktoré obsahuje. Jednotlivé druhy sú bohaté na proteíny, železo, vápnik či vitamíny B1, B2 a D. Na rozdiel od bravčového mäsa obsahujú esenciálne tuky, ktoré sú zdravšie a nespôsobujú obezitu. Docentka Marie Borkovcová z brnenskej Mendelovej univerzity tvrdí, že hrsť sušeného hmyzu pokryje celodennú potrebu energie a obsahom a zložením bielkovín i tukov prekoná mäsá iných hospodárskych zvierat.

Hmyz má tiež vysokú schopnosť reprodukcie, takže sa ho dá v pomerne krátkej dobe vyprodukovať veľké množstvo a navyše bez rastových hormónov či antibiotík, ako sme zvyknutí napríklad pri chove hydiny a dobytka. Nie je tiež tak náročný na množstvo prijatej potravy ako bežnejšie chovné druhy. Zatiaľ čo z desiatich kilogramov krmiva sa dá vykŕmiť jeden kilogram hovädziny, tri kilá bravčového a päť kíl kuracieho mäsa, z toho istého množstva je to až deväť kíl cvrčkov. Znamená to teda značné ušetrenie na vstupoch pri oveľa efektívnejšej produkcii.

Nespornou výhodou je aj fakt, že hmyz nie je vykrmovaný zrnami, ale inými časťami rastlín, neuberá teda z potravinových zásob primárne určených ľuďom. Oproti konvenčným hospodárskym zvieratám odpadáva aj problém s vírusovými mutáciami nebezpečnými pre ľudské zdravie. Spomeňme chorobu šialených kráv alebo vtáčiu chrípku. Prenos chorôb z hmyzu na človeka nie je možný.

Zelená na tanieri

Zdá sa, že hmyz bymohol byť pre životné prostredie užitočný nielen ako súčasť ekosystémov, ale aj ako potrava. Výskumy hovoria o mnohých výhodách. Pri produkcii hmyzu sa napríklad spotrebováva len zlomok množstva vody oproti hovädziemu dobytku. Má tiež menší dopad na globálne otepľovanie — červíky, kobylky a cvrčky produkujú až desaťkrát menej metánu ako iné hospodárske druhy, ešte výraznejší je tento rozdiel pri iných skleníkových plynoch, ako oxid dusný alebo amoniak, ktorých je pri hmyzej produkcii menej až tristokrát. Skleníkové plyny hospodárskych zvierat súvisia s celkovým počtom nimi vyprodukovaného biologického odpadu, pri hmyze je množstvo tohto odpadu podstatne menšie a nie je taký toxický ako ten kravský. Vďaka veľkosti hmyzu by podobné úbytky nastali aj čo sa týka rozlohy zabranej plochy pre chov, čo je zas spojené s väčším priestorom pre úrodnú pôdu a poľnohospodárstvo.

Chov hmyzu si pritom musíme predstavovať ako akúsi masovú produkciu na hmyzích farmách, jeho zber vo voľnej prírode by bol neefektívny a — ako hovorí docentka Marie Borkovcová — škodlivý pre prírodu. Mohol by totiž narušiť populácie jednotlivých druhov. „Hmyz se dá chovat i tam, kde skot chovat nelze. Odmítáme principielně sběr hmyzu ve volné přírodě a dovoz hmyzu ze zahraničí. Pracujeme s těmi druhy hmyzu, které se u nás již komerčně chovají. Jsou to například malý moučný červ (potemník moučný), velký moučný červ (potemník brazilský), cvrček stepní, saranče stěhovavá a různé druhy švábů.“

Zdraví, ekologickí, ale odporní

Západná kultúra je jednou z mála, ktoré hmyz ako stravu odmietajú. Starovekí Gréci a Rimania pritom takýmto druhom potravy nepohŕdali. O tom, aké druhy hmyzu chutia najlepšie, písal už Aristoteles. Dôvodov, prečo hmyz zmizol z našich kuchýň, môže byť niekoľko. Židia nepovažujú hmyz za kóšer a toto tabu sa mohlo premietnuť aj do kresťanstva. Americký entomológ a predný expert na entomofágiu (alebo pojedanie hmyzu) Gene DeFoliart sa domnieva, že zmena nastala pri intenzívnejšom prechode k poľnohospodárstvu, kedy sa na hmyz začalo pozerať ako na škodcu úrody. Jeho zaoceánsky kolega, antropológ Marvin Harris zas tvrdí, že hmyz je tabu v tých kultúrach, kde sú bežné iné zdroje proteínov, ktorých obstarávanie zaberá buď menej času, alebo ľudského úsilia.

Môžeme sa teda aj napriek nášmu kultúrnemu odporu naučiť hmyziu stravu jesť? Holandský entomológ a známy propagátor jedenia hmyzu Marcel Dicke si myslí, že tento prechod bude pomalý. Naj-prv sa bude hmyz do potravín zamiešavať len ako ingrediencia a v jedle ho nebude ani cítiť, ani vidieť — predstavme si na múku pomleté múčne červy; a v roku 2020 by už rád videl hmyz ako bežnú, viditeľnú súčasť jedálnička Európanov. Odpor, ktorý bráni konzumácii hmyzu, sa podľa neho postupne odbúra, podobne ako tomu bolo v prípade jedenia kreviet či sushi. Napomôcť by tomu mohla aj nová európska legislatíva, ktorá by umožnila chov, spracovanie a distribúciu hmyzu ako suroviny pre ľudskú výživu.

foto: Érika Kuchauskas

Hmyz už vlastne v nemalých množstvách nevedome konzumujeme aj dnes, odhadom až pol kilogramu ročne. V pive alebo v marmeláde sa napríklad istý počet hmyzích telíčok toleruje, pretože ich pri výrobnom cykle nejde eliminovať. To sú však len najkrikľavejšie prípady. S časťami hmyzu môžeme počítať v takmer každej z potravín — jednoducho preto, že hmyz je všade okolo nás. Popri takejto necielenej konzumácii sa hmyz používa v potravinárstve aj zámerne, ako umelé farbivo E 120. Košenila, alebo tiež karmín, je prírodné potravinárske farbivo, ktoré sa získava zo sušených tiel samičiek červca nopálového a používa sa pri prifarbovaní v cukrárstve, výrobe niektorých alkoholických nápojov alebo krabích tyčiniek. Rozhodne teda neplatí, že západný jedálniček bol doteraz výlučne bezhmyzí.

Čo na to cvrček?

Výhody hmyzej stravy pre človeka a životné prostredie sú zrejmé. Je však pojedanie hmyzu etické? Pociťuje hmyz niečo ako bolesť? Docentka Borkovcová tvrdí, že všetky živé organizmy, teda aj rastliny, nejakým spôsobom na vonkajšie nepríjemné podnety reagujú. Usmrcovanie hmyzu pri varení je však podľa nej veľmi rýchle. To je v mnohých prípadoch pravda, mnoho druhov hmyzu putuje priamo do horúcej vody alebo na rozpálenú panvicu a ich smrť je takmer okamžitá. Niektoré typy príprav sú však viac drastické. Cvrčkom sa pred tepelnou úpravou odtrhávajú krídelka, hlavičky a nožičky, vytiahne sa im črevo a zostane len trup, ktorý je najlahodnejší. Druhy, ktoré sa jedávajú celé, sa navyše nechávajú pred prípravou vyhladovať, aby sa im vyprázdnili črevá.

Je tak veľmi nepravdepodobné, že by na hmyz v strave ako na alternatívu kývli vegetariáni či vegani, ktorí sa práve utrpeniu zvierat snažia vyhnúť. Na rozdiel od propagátorov hmyzu veria, že proteíny sa dajú získať čisto z rastlinnej stravy a dopĺňať ich tými živočíšnymi nie je nutné. Musíme však uznať, že pri hmyze odpadávajú etické problémy, spojené s produkciou mäsa — spomeňme napríklad utrpenie dobytka pri prevoze na bitúnky.

Bude zaujímavé sledovať, ako sa hmyzia strava v budúcnosti ujme a ktorou cestou sa bude uberať. Ak bude hmyz na jedálničku figurovať čisto ako exotická delikatesa, na ktorej si budú, podobne ako je tomu dnes v New Yorku, pochutnávať horné tisíce, nebude to mať žiadny prospech. Naopak to môže ublížiť cudzokrajným druhom, ktorých populácia môže rapídne klesnúť, ako sa to stalo napríklad pri juhoázijských druhoch morských rýb.

Užitočné odkazy: www.hmyznataliri.cz, www.food-insects.com.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Pravidla pro komentáře: Redakce Sedmé generace si vyhrazuje právo smazat příspěvek, který nemá nic společného s tématem, obsahuje vulgarismy, rasistické a xenofobní vyjadřování či jiné urážky ostatních, obsahuje spam a komerční reklamu nebo je jinak nevhodný. Porušení pravidel může mít pro uživatele za následek dočasné nebo trvalé znemožnění vkládání dalších komentářů.

Upozornění: Publikovat články nebo jejich části, jakož i zveřejňovat fotografie a kresby z časopisu Sedmá generace nebo z jeho internetových stránek je možné pouze se souhlasem redakce.