Hlboká ekológia

23. dubna 1994 /
foto: Wikimedia Commons

Pojem hlboká ekológia zaviedol v roku 1973 nórsky filozof Arne Naess. Pokúsil sa popísať hlbší, viac duchovný prístup k Prírode. Podľa Naessa tento hlbší prístup je výsledkom citlivej otvorenosti voči nám samým a voči mimoľudskému životu okolo nás. Podstata hlbokej ekológie je o ľudskom živote, spoločnosti a Prírode klásť otázky prenikavejšie a viac skúmavé, ako je bežné v západnej filozofickej tradícii. Mnohé z týchto otázok predstavujú večné filozofické a náboženské problémy, ktorými sa od nepamäti zaoberali ľudia rôznych kultúr.

Ekologické vedomie a hlboká ekológia sú v ostrom rozpore s prevládajúcim svetonázorom technokraticko-priemyselnej spoločnosti, ktorá považuje človeka za úplne oddeleného od ostatnej Prírody a za nadradeného ostatným stvoreniam. Takýto pohľad na človeka je len súčasťou rozsiahlejších spoločenských vzorcov. V priebehu tisícročí západnú kultúru posadla myšlienka nadvlády: vláda ľudí nad Prírodou, mužov nad ženami, bohatých a mocných nad chudobnými, západných kultúr nad ostatnými.

Arne Naess dospel na základe intuície k dvom základným normám hlbokej ekológie. Nemožno ich plne uchopiť rozumom, ale dajú sa precítiť, sú výsledkom skúsenosti. Sú to sebarealizácia a biocentrická rovnosť.

Sebarealizácia. Podľa moderného západného ponímania sa pod ‚sebou‘ rozumie izolované ego — úzko chápaný jednotlivec. Duchovný rast nastáva vo chvíli, keď prestávame vnímať ľudí ako oddelených súperiacich jednotlivcov a začíname sa stotožňovať s ostatnými — s rodinou, s priateľmi, ba dokonca s celým človečím druhom. Hlboká ekológia chápe princíp sebarealizácie ešte širšie. Vyžaduje ešte väčšiu zrelosť a ďalší rast, stotožnenie presahujúce ľudstvo a zahŕňajúce mimoľudské bytosti. Vtedy sebarealizácia znamená uskutočnenie nášho ja v Ja, kde Ja predstavuje organickú jednotu všetkého života. Musíme vidieť za naše úzke súčasné kultúrne predpoklady a hodnoty, za všeobecne prijímaný názor nášho času a miesta.

Biocentrická rovnosť znamená, že všetky entity v biosfére majú rovnaké právo žiť a rozvíjať sa. Všetky organizmy ako súčasti väčšieho celku — ekosféry — majú rovnakú vnútornú hodnotu bez ohľadu na to, či sú užitočné z hľadiska človeka. Praktickým dôsledkom tohto intuitívneho pravidla je presvedčenie, že náš život by mal čo najmenej ovplyvňovať ostatné druhy aj Zem ako celok.

Biocentrická rovnosť je úzko spätá so všezahŕňajúcou sebarealizáciou v zmysle, že ak škodíme Prírode, škodíme tým aj sami sebe. Neexistujú hranice a všetko je vzájomne prepojené.

Počas táborenia v Údolí smrti v Kalifornii vypracovali George Sessions a Arne Naess v apríli 1984 základné zásady hlbokej ekológie:

  1. Každá živá bytosť má vnútornú hodnotu, ktorá nezávisí od toho, či je daná forma života užitočná z ľudského hľadiska. Pojem „život“ sa tu používa v širšom zmysle a zahŕňa jednotlivcov, druhy, populácie, ľudské i mimoľudské kultúry rovnako ako aj bytosti, ktoré biológovia označujú za „neživé“: rieky, povodia, krajinné systémy, ekosystémy.
  2. Bohatstvo a rôznorodosť foriem života samy osebe tiež predstavujú hodnotu.
  3. Ľudia nemajú právo obmedzovať a ničiť toto bohatstvo a rôznorodosť okrem prípadov, keď musia zabezpečiť svoje existenčné potreby.
  4. Prospievanie ľudského života a kultúr je nerozlučne späté s podstatným znížením počtu ľudských obyvateľov planéty. Táto zásada je nutnou podmienkou pre život ostatných mimoľudských foriem. Treba však upozorniť, že preľudnenosť je relatívny pojem: jeden obyvateľ niektorej bohatej priemyselnej krajiny predstavuje väčší dopad na Prírodu ako sto obyvateľov Tretieho sveta.
  5. Súčasné zasahovanie ľudí do prostredia a Prírody je priveľké a situácia sa neustále výrazne zhoršuje.
  6. Preto sa musí zmeniť spoločenské zriadenie a globálna politika. Nejde však o násilnú revolúciu, ale o hlbokú vnútornú premenu každého jednotlivca.
  7. Zmena myslenia spočíva hlavne v tom, aby sme prestali bytostne lipnúť na stále vyššej materiálnej úrovni a nahradili ju väčšou kvalitou života.
  8. Tí, ktorí súhlasia s predchádzajúcimi zásadami, sú povinní snažiť sa priamo či nepriamo spôsobovať nevyhnutné zmeny.

foto: Wikimedia Commons

Hlbokú ekológiu najlepšie charakterizujú slová A. Naessa. Nasledujúce poznámky pochádzajú z rozhovoru s ním v Stredisku zen v Los Angeles v apríli 1982:

„(…) Podstata hlbokej ekológie spočíva v kladení hlbších otázok. Prívlastok ,hlboký‘ zdôrazňuje, že sa pýtame prečo a ako tam, kde to iní nerobia. Napríklad ekológia ako veda neskúma, aký typ spoločnosti by bol najlepší pre zachovanie daného ekosystému — to sa považuje za problém z oblasti teórie hodnôt, politiky, etiky. Pokým sa ekológovia striktne držia svojho vedného odboru, nemôžu prísť na také otázky. V dnešnej dobe potrebujeme rozvíjať ekologické myslenie — ekozofiu. Grécke slovo sofia znamená múdrosť a vzťahuje sa na etiku, normy, pravidlá a prax. Ekozofia, inými slovami hlboká ekológia, teda predstavuje posun od vedy k múdrosti.

(…) Musíme si napríklad klásť otázky typu: Prečo si myslíme, že ekonomický rast a vysoká úroveň spotreby sú také dôležité? Bežná odpoveď by poukázala na ekonomické dôsledky zastavenia rastu. Z pohľadu hlbokej ekológie sa však pýtame, či súčasná spoločnosť napĺňa základné ľudské potreby ako je láska, pocit bezpečia, možnosť priameho kontaktu s Prírodou. Tieto otázky spochybňujú základné predpoklady našej spoločnosti. Pýtame sa, aký typ spoločnosti, aká výchova, aká forma náboženstva je prospešná pre život na našej planéte ako celok a ideme ďalej, aby sme zistili, čo máme urobiť, aby nastali nevyhnutné zmeny. Neobmedzujeme sa len na vedecký prístup; našou povinnosťou je vyjadriť celistvý pohľad.

(…) Vo vzťahu k základným pravidlám a zásadám je každá veda čiastková a neúplná. Preto je veľmi krátkozraké nazdávať sa, že veda môže vyriešiť naše problémy. Musíme vo väčšej miere používať intuíciu.

(…) Pre stúpenca hlbokej ekológie je to ľahšie ako pre ostatných ľudí, pretože my sa riadime určitými základnými hodnotami a názormi na to, čo je v živote podstatné a čo hodno zachovať. Preto je úplne prirodzené, že sa staviame proti ďalšiemu rozvoju zameranému na rastúcu nadvládu nad ľuďmi i nad ostatnou Prírodou a na zvyšovanie materiálnej úrovne života. Treba značne znížiť hmotnú spotrebu a zvýšiť kvalitu života v zmysle uspokojenia najhlbších potrieb srdca a ducha. Tento pohľad je intuitívny ako všetky dôležité názory, teda nedá sa dokázať. Podľa Aristotela snaha všetko dokázať svedčí o nevzdelanosti. Vždy musí jestvovať nejaký počiatočný bod. Nemožno dokázať metodológiu vedy alebo logiku, pretože logika predpokladá základné premisy.

(…) Teda ľudia môžu vystupovať proti atómovej energii bez toho, aby prečítali hrubé knihy a aby ovládali množstvo faktov z novín a časopisov. Musia nájsť iných, ktorí cítia rovnako a vytvoriť spoločenstvo priateľov, ktorí si navzájom dodávajú odvahu a podporujú sa v spôsobe života, aký ostatní považujú za divný, naivný, nerozumný a prostoduchý. Ale to môže človek spraviť až vtedy, keď má dosť sebadôvery, aby sa nechal viesť vlastnou intuíciou. Žiaľ táto schopnosť u širokých vrstiev obyvateľstva chýba. Väčšina ľudí sa riadi módou a reklamami a stávajú sa z nich filozofickí a etickí mrzáci.

(…) V hlbokej ekológii existuje základné tušenie, že nemáme právo ničiť ostatné živé bytosti bez dostatočného dôvodu. Ďalšia zásada spočíva v tom, že čím je človek zrelší, tým väčšiu radosť pociťuje, ak iné formy života prežívajú radosť, a rovnako s nimi zdieľa aj smútok. Netýka sa to len žiaľu našich bratov, psa či mačky, ale budeme smútiť aj vtedy, keď budú ničené akékoľvek živé bytosti, teda aj krajina. V našej civilizácii disponujeme obrovskými ničivými možnosťami, ale v citovom živote sme krajne nezrelí. Väčšina ľudí sa doteraz sústredila iba na veľmi úzky rozsah citov.

(…) Zmena v našom myslení nastáva, keď si položíme otázku: ‚V akých situáciách prežívam plnosť svojho bytia?‘ Zistíme, že aby náš život bol bohatý a plný, nepotrebujeme nič z tých vecí, o ktorých sa nazdávame, že sú nevyhnutné.

(…) Ľudia by si mali ujasniť, čo je skutočne potrebné pre život so skromnými prostriedkami a bohatými cieľmi. Prídu na to, že to, čo ich robí nešťastnými, nie je ani nedostatok energie, ani malá spotreba.

(…) Keď sa sám seba opýtam, kedy som naozaj šťastný a aké prostriedky potrebujem na udržanie tohto pocitu, zistím, že sú omnoho jednoduchšie a dosiahnuteľnejšie ako učí naša spoločnosť. Tá spoločnosť, ktorá za lepšie a hodnotnejšie považuje vždy to, čo je väčšie, zložitejšie a drahšie.“

Literatúra

  • B. Devall, G. Sessions: Deep Ecology; Gibbs M. Smith, Inc., 1985
  • A. Naess: Rozmowy; S.E.E. Pracownia na rzecz Wszystkich Istot, 1992
  • S. Bodian: Simple in Means, Rich in Ends: A Conversation with Arne Naess; Ten Directions, Summer/Fall 1982
  • Poznámka: Kniha B. Devalla a G. Sessionsa Deep Ecology vyjde čo skoro v slovenčine. Môžete si ju objednať už teraz na adrese: Vydavateľstvo ABIES, Levočská 5, 080 01 Prešov.

Více informací o hlubinné ekologii najdete zde nebo zde.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *


Redakce Sedmé generace si vyhrazuje právo nejprve rozhodnout o schválení tohoto komentáře a jeho následném zveřejnění. Více v "Pravidlech pro komentáře" níže. Děkujeme za pochopení.

Pravidla pro komentáře: Redakce Sedmé generace si vyhrazuje právo smazat příspěvek, který nemá nic společného s tématem, obsahuje vulgarismy, rasistické a xenofobní vyjadřování či jiné urážky ostatních, obsahuje spam a komerční reklamu nebo je jinak nevhodný. Porušení pravidel může mít pro uživatele za následek dočasné nebo trvalé znemožnění vkládání dalších komentářů.

Upozornění: Publikovat články nebo jejich části, jakož i zveřejňovat fotografie a kresby z časopisu Sedmá generace nebo z jeho internetových stránek je možné pouze se souhlasem redakce.

Sedmá generace 5/2019 vyjde v 2. polovině října.