Komunitné záhrady proti nude v Brne

5. října 2015 /
foto: archiv Rajské zahrádky

Pred rokom 1989 by ste na mape bývalého Československa márne hľadali komunitnú záhradu. Situácia sa zmenila až po roku 2000, keď do Českej republiky prichádza vlna komunitného záhradkárstva. Zmena prístupu k mestskému záhradkárstvu zrejme súvisí s vnímaním klasických záhradkárskych kolónií. Tie sú súčasnou spoločnosťou väčšinou považované za relikt minulého režimu či za voľnočasovú aktivitu pre seniorov, zatiaľ čo komunitné záhrady predstavujú priblíženie sa západným trendom a sú vyhľadávané hlavne mladšou generáciou.

Hoci najviac komunitných záhrad je dnes v Prahe, prvá komunitná záhrada v Českej republike vznikla v Brne. Založilo ju občianske združenie Smrk v roku 2004 pod názvom U Smrku, pod ktorým funguje doposiaľ. Nejedná sa však o komunitnú záhradu v dnešnom slova zmysle, v ktorej by si ľudia mohli pestovať vlastnú zeleninu; slúži ako modelová prírodná záhrada a park, v ktorom združenie organizuje rôzne spoločenské a športové podujatia. Nachádza sa tu aj ovocno-zeleninová záhrada, pričom na jej zakladaní sa zúčastnili aj deti z okolitých materských škôl.

Vrece plné… pôdy

Plnohodnotná komunitná záhrada vznikla v Brne až o deväť rokov neskôr. V roku 2013 sa zrodil projekt s názvom Zahrada v pytli. Spoluzaložila ju Kristýna Hrubanová, ktorá sa spoločne so svojimi kolegami inšpirovala podobnými projektmi zo zahraničia, hlavne Prinzessinnengarten v berlínskej štvrti Kreuzberg. Na pestovanie tu využívajú rôzne nádoby — napríklad vrecia či prepravky. Jedná sa o koncept mobilnej komunitnej záhrady, ktorú je možné v podstate kedykoľvek premiestniť a oživiť tak nefunkčné a vybetónované brownfieldy či iné dočasne nevyužívané plochy, ktorých je v Brne (a aj v iných mestách) dostatok.

Hlavým cieľom Zahrady v pytli je teda predovšetkým poukázať na nové možnosti využívania mestského priestoru. Ďalším cieľom je taktiež motivovať obyvateľov Brna k tomu, aby aktívne využívali svoj voľný čas — napríklad tak, že si svojpomocne vyskúšajú pestovať zeleninu, ovocie či iné plodiny. Finančné prostriedky pre plynulý chod záhrady a jej vedľajších aktivít (workshopy, prednášky, semináre a tak podobne) čerpá zatiaľ Zahrada v pytli predovšetkým z grantov rôznych nadácii. Vďaka tomu mohli využívať „služby“ komunitnej záhrady jej členovia bezplatne. Do budúcnosti sa však uvažuje o zavedení členských poplatkov, aby sa zvýšila finančná sebestačnosť záhrady.

Sociálne laboratórium

Podľa Kristýny Hrubanovej je veľmi dôležitý socializačný rozmer ich komunitnej záhrady. Nejde tu teda len o aktívne využívanie mestského priestoru a pestovanie zdravého jedla, ale aj o pestovanie zdravých vzťahov a budovanie spoločenstva. V súčasnosti tvorí komunitu Zahrady v pytli približne dvadsať päť jedincov. Väčšinou ide o mladých ľudí, študentov, ale aj pracujúcich. Prevažujú bezdetní, po určitom čase migrujúci jednotlivci, v čoho dôsledku komunita trpí nestabilitou a pomerne častou fluktuáciou členov. V dohľadnej dobe by sa to však mohlo zmeniť, keďže sa medzi členmi začínajú objavovať aj mladé rodiny, ktoré by mohli byť predzvesťou stabilnejšej členskej základne.

foto: archiv Zahrady v pytli

Čo sa týka typológie členov, hoci majú komunitné záhrady nálepku alternatívneho životného štýlu, záujem o participáciu prejavujú aj na prvý pohľad ne-alternatívni ľudia. Zahrada v pytli rozhodne nie je „hniezdom hipsterov“, dodáva s úsmevom Kristína Hrubanová. To sa odráža aj v rôznorodých motiváciách jednotlivých členov — od dosiahnutia aspoň čiastočnej zeleninovej sebestačnosti, cez zmysluplné trávenie voľného času až po hľadanie spriaznených duší, ktoré sú v mestskom anonymnom a individualizovanom prostredí čoraz žiadanejšou „komoditou“.

Záhrada, ktorá hľadá domov

Napriek tomu, že mobilita Záhrady v pytli je samotnými organizátormi považovaná za špecifikum a do istej miery i výhodu oproti klasickým záhradám, nezamýšľajú po Brne neustále kočovať. Radi by pre „svoje pytle“ našli trvalejší domov, čo sa im však zatiaľ nepodarilo. Prvú sezónu strávili v otvorenom vnútrobloku na Leitnerovej ulici na malej ploche 50 m2. Na jar 2014 sa presťahovali do väčšieho, konkrétne pred budovu kreatívneho hubu Industra. Na bývalom parkovisku o ploche 180 m² vyrástla komunitná záhrada počítajúca päťdesiat päť veľkoobjemových vriec a dvadsať prepraviek a menších mobilných nádob. Drvivú väčšinu vriec a pestovateľských nádob vlastnila komunita, čo znamená, že sa o nich starali spoločne všetci vtedajší členovia Zahrady v pytli, pričom sa spoločne delili aj o výpestky.

Napriek tomu, že sezónu pred Industrou považuje Kristýna Hrubanová za pomerne úspešnú, rozhodli sa opustiť tento možno až príliš špecifický priestor previazaný s aktivitami hubu Industra, ktoré boli nie vždy vo vzájomnom súlade. Industra však plánuje v započatom diele pokračovať, aj keď samozrejme po svojom.

Bezdomovci a plážový volejbal

Nový a snáď už dlhodobejší domov si Záhradu v pytli našla s pomocou environmentálne vzdelávacej organizácie Lipka na ulici Kamenná. Sadiť sa bude aj priamo do pôdy, hoci väčšina plodín porastie vo vyvýšených záhonoch či vreciach, ktoré sú poznávacím znamením tohto komunitného projektu. Ešte pred dohodou s Lipkou sa usilovali získať pozemok v zanedbanom Južnom centre, dlhoročnej škaredej jazve na tvári Brna (viď 7.G 1/2014), ktorú by mohla komunitná záhrada pomôcť oživiť. Okrem záhradkárčenia by sa tam mohli konať workshopy či iné verejné podujatia, komunita chcela zapojiť aj miestnych bezdomovcov, ktorí by sa mohli spolupodieľať napríklad na odvoze bioodpadu z brnenských kaviarní alebo strážení záhrady. O priestor však majú záujem aj iné, väčšie a komerčne zaujímavejšie subjekty (vážnym adeptom je spoločnosť City Sports, ktorá by tu chcela vybudovať beachvolejbalový areál City beach). Napriek veľkému nasadeniu projektového tímu sa tak Zahradě v pytli v tejto sezóne parcelu v Južnom centre získať nepodarilo.

foto: archiv Zahrady v pytli

Eden v Brne

„Zahrada v pytli“ znie dosť prekvapivo, ale to ešte nič nie je — v Brne sa totiž nachádza aj záhrada rajská. Teda vlastne, Rajská zahrádka, ktorá zrejme nie je bájnym biblickým Edenom, kde Adam s Evou „spečatili osud ľudstva“. Pre neveľké spoločenstvo však predstavuje taký malý raj na zemi. Vznikla na jar roku 2014 z iniciatívy občianskeho združenia Rukola, ktorého členky som vyspovedal priamo „v raji“, uprostred mestskej časti Maloměřice. Pozemok im prenajali Teplárny Brno a podľa slov členky Rukoly Nikoly Šefrovej je spolupráca s nimi bezproblémová — teplárne im dokonca im pomohli s úpravami dosť zanedbaného pozemku.

Na rozdiel od iných komunitných záhrad si zakladateľky Rajskej záhradky tiež pochvaľujú veľmi ústretový prístup zo strany správy mestskej časti Maloměřice; vo veci zakladania komunitnej záhrady sa osobne dosť angažovala aj bývalá starostka Maloměřic Klára Liptáková. Prečo vlastne Rajskú záhradku založili? Nikola Šefrová na prvom mieste uvádza samozásobiteľstvo, respektíve snahu o svojpomocné a ekologické pestovanie zeleniny, ovocia či byliniek. A aj Rajská záhradka má navyše byť platformou pre vznik mestskej komunity i miestom pre kultivovanie medziľudských vzťahov a zmysluplné trávenie voľného času.

Čítanie pod orechom a zeleninové koláče

Rajská záhradka je otvorená všetkým záujemcom bez rozdielu veku, pohlavia či spoločenského či rodinného statusu, ale podľa všetkého jej drobnú komunitu tvoria predovšetkým mladé rodiny s deťmi. Aj preto sa na pozemku nachádza detské pieskovisko, típí či detský bazén. Navyše sa „rajským záhradníkom“ podarilo získať od magistrátu mesta Brno grant pre projekt Čtení pod ořešákem, sériu autorských čítaní rozprávok spojenú s večerným opekaním. Predovšetkým deťom bola venovaná aj vlaňajšia májová dielňa Nejdelší žížala mezi řádky. Deti pri nej mohli vyrábať z rozličných materiálov ozdoby určené na skrášlenie Rajskej záhradky.

foto: archiv Zahrady v pytli

Od Nikoly Šefrovej som sa dozvedel, že na ploche záhrady prebehlo už aj zopár akustických koncertov lokálnych hudobníkov. V čase mojej návštevy sa práve konal druhý ročník Festiválku zeleninových koláčů, počas ktorého sa mohli členovia aj nečlenovia prísť pochváliť svojimi špecialitami, zdieľať recepty či inšpirovať pasívnych „ochutnávačov“ k vlastnej aktivite.

Budúca brnenská Prinzessinnengarten?

Čo sa týka pestovania, v Rajskej záhradke zatiaľ leží osem políčok, o ktoré sa na rozdiel od vriec v Zahradě v pytli nestarajú všetci spoločne, ale každý člen či rodina si prenajíma políčko vlastné. V spoločnej (komunitnej) správe sú však bylinkové a kvetinové záhony. Väčšina členov sú záhradníci-amatéri, takže pestovanie je procesom experimentovania a hľadania vhodných pestovateľských metód i druhov plodín. Vo všeobecnosti sa vyhýbajú používaniu umelých hnojív či chemických ochranných prostriedkov, čo je typické pre väčšinu komunitných záhrad. Pôdu obohacujú vlastným kompostom a kravským hnojom.

foto: archiv Rajské zahrádky

V budúcnosti by členky Rukoly chceli predovšetkým pozemok zveľadiť, vytvoriť ďalšie atrakcie pre deti a postarať sa o dlhé roky neudržované ovocné stromy. A tiež zdieľať skúseností a poznatky s inými komunitnými záhradami. Užšie kontakty už nadviazali napríklad s nitrianskou komunitnou záhradou Hydepark. Taktiež participujú na projekte Rur Artmap, kde by sa mali objaviť aj lokácie komunitných záhrad v Českej republike. Dlhodobejšou víziou a zámerom je napodobniť známu berlínsku komunitnú záhradu Prinzessinnengarten; okrem iného aj tým, že by podobne ako oni radi zapojili do svojich aktivít ľudí bez domova. Pokúšali sa o spoluprácu s časopisom Nový Prostor, ktorého klientom (bezdomovcom) ponúkali užívanie záhrady zdarma. Žiaľ, tí túto možnosť veľmi nevyužívajú, keďže záhrada sa nachádza ďalej od centra mesta, kde sa časopis predáva.

A čo ďalej?

Okrem vyššie spomínaných dvoch záhrad v Brne pôsobia aj ďalšie projekty, ktoré majú niekedy menej, niekedy viacej blízko ku konceptu komunitnej záhrady. V Líšni vyrastá pod vedením Lukáša Sejkoru Jedlý park Sedláčkova, na šikovného správcu a prvých „osadníkov“ čaká pozemok nachádzajúci sa neďaleko Starej osady a zaujímavé aktivity pre miestnu komunitu vyvíja aj záhradkárska osada Malina na Kraví hoře.

Na záver nezaškodí zopár štatistických údajov. Podľa orientačnej mapy komunitných záhrad, dostupnej na internetových stránkach spoločnosti KOKOZA, v Českej republike v súčasnosti funguje približne 25 komunitných záhrad. Len pre porovnanie: v o niečo menej zaľudnenom New Yorku ich vzniklo okolo 700. Z toho vyplýva, že hnutie komunitných záhrad v Českej republike je skutočne ešte len v plienkach. Zatiaľ je dôležité, aby týmto začínajúcim inciatívam zdola vychádzali v oveľa väčšej miere v ústrety štátne aj samosprávne orgány, ktoré ešte v súčasnosti spoločenské, ekologické či ekonomické benefity komunitných záhrad nevedia doceniť.

Kontakt na autora: pavelka@sedmagenerace.cz. Další články o zahrádkaření najdete zde. Článek vznikl za finanční podpory Statutárního města Brna.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Redakce Sedmé generace si vyhrazuje právo nejprve rozhodnout o schválení tohoto komentáře a jeho následném zveřejnění. Více v "Pravidlech pro komentáře" níže. Děkujeme za pochopení.

Pravidla pro komentáře: Redakce Sedmé generace si vyhrazuje právo smazat příspěvek, který nemá nic společného s tématem, obsahuje vulgarismy, rasistické a xenofobní vyjadřování či jiné urážky ostatních, obsahuje spam a komerční reklamu nebo je jinak nevhodný. Porušení pravidel může mít pro uživatele za následek dočasné nebo trvalé znemožnění vkládání dalších komentářů.

Upozornění: Publikovat články nebo jejich části, jakož i zveřejňovat fotografie a kresby z časopisu Sedmá generace nebo z jeho internetových stránek je možné pouze se souhlasem redakce.

Sedmá generace 2/2019 vyjde v 2. polovině dubna.