Tatry po piatich rokoch: Ring voľný

21. srpna 2010 /
foto: Pxhere.com

Mesiac pred Vianocami 2004 skosila veterná smršť 12 tisíc hektárov smrekových monokultúr vo Vysokých Tatrách. Obnova Tatier po smršti zatlačila do úzadia ostatné environmentálne problémy a niekoľko rokov pútala pozornosť celej spoločnosti. Najprv sa ako mimoriadne zložitý problém vygeneroval spor o odstraňovanie následkov smršte medzi ochrancami prírody a lesníkmi. Tento spor vzápätí prerástol do boja o budúcu podobu Tatier, a zástupne aj ďalších slovenských hôr. Aj vďaka intenzívnej kampani ochranárov, osobitne Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, ktorí spojili svoje značne limitované sily s umelcami a intelektuálmi v ad hoc založenom Mimovládnom výbore Naše Tatry, bol tento boj spočiatku celkom vyrovnaný. Aký je v súčasnosti?

Dnes je zrejmé, že hoci sa obrancovia prírody a jej nerušeného vývoja v Tatrách držia statočne, ťahajú za kratší koniec. Napriek tomu, že Tatry predstavujú jeden z najsilnejších symbolov slovenskej národnej identity. I napriek tomu, že podľa prieskumu agentúry TNS z prelomu rokov 2004/2005 73,4 % respondentov určite alebo skôr nesúhlasilo so zmenšovaním hraníc chránených území v Tatrách a 56,3 % neschvaľovalo chemický postrek proti podkôrnemu hmyzu. A až 78,4% si myslelo, že o obnove Vysokých Tatier má rozhodovať nielen vláda, ale aj akademická obec, obyvatelia Tatier a ekologické združenia.

Drevo nad zlato

Ochranárske mimovládne organizácie (MVO) už roky presadzujú, aby sa aspoň malé percento lesov na Slovensku — napríklad v Tatrách 8 % územia národného parku TANAP — ocitlo v skutočne bezzásahovom režime, teda bez akejkoľvek lesohospodárskej či inej ľudskej činnosti, s výnimkou pozorovania a výskumu prírodného prostredia. Ortodoxní lesníci rezortu pôdohospodárstva sa však po smršti snažili zo všetkých síl likvidovať takzvanú lykožrútovú „kalamitu“ ťažbou všetkého napadnutého dreva, teda aj v územiach s najvyšším stupňom ochrany prírody — aby sa (podľa nich) lykožrút nerozšíril aj do okolitých lesov.

Robili tak aj za cenu porušenia environmentálnej legislatívy Slovenskej republiky a Európskej únie i za cenu reálnych ekologických škôd. Odpoveďou boli desiatky podaní ochranárskych aktivistov za nelegálnu ťažbu a devastáciu prírody v chránených územiach európskeho významu. Tieto konania sa doteraz buď neuzavreli, alebo ich ochranári vyhrali. Sťažnosti Lesoochranárskeho zoskupenia VLK na úrovni Európskej komisie sa ešte riešia. S cieľom zachrániť aspoň relatívne nedotknutý a kompaktný komplex lesov v dvoch susedných dolinách (a zároveň národných prírodných rezerváciách), Tichej a Kôprovej, zorganizovali ochranári mnohé aktivity — napríklad petíciu, ktorú podpísalo takmer 25 tisíc ľudí a v apríli 2007 aj priamu blokádu ťažby v Tichej doline. Hoci vtedy bezprostredné zásahy odvrátili, tlak lesníkov naďalej trval (pozri článok Rizikový život v rezorte životného prostredia v 7.G 5/2009).

Lesníci nepoľavovali v snahách obnoviť výrubové konania v chránených územiach na základe výnimiek zo zákona o ochrane prírody a krajiny, ktoré — aj s prispením dobrovoľných ochranárov a Európskej komisie — boli prerušené alebo zamietnuté. Používali stále rovnakú „argumentáciu“ o nutnosti eliminovať podkôrny hmyz. Lykožrútom demagogicky strašil dokonca aj vtedajší premiér Robert Fico: „Dnes ako rakovina sa to šíri po svahoch a je tu vážne nebezpečenstvo, že Tatry vyschnú len a len preto, že sú tu radikálni ochrancovia, ktorí nechcú umožňovať vstup do tohto prostredia a prijímanie opatrení,“ povedal na tlačovej konferencii vlády. Ignoroval pritom napríklad fakt, že „kalamita“ je aj v tých smrečinách, kde lesníkom nikto nebránil vykonať žiadne opatrenia. Najväčší nápor lykožrúta pritom kulminoval už v roku 2007. Odvtedy jeho stav výrazne klesá, a tak je ťažba ako ochranné opatrenie voči nemu už zbytočná. Naopak, lesy v Tichej a Kôprovej sa prirodzenou obnovou utešene vzmáhajú.

Piate kolo u voza alebo piata kolóna?

Kým za vlády Mikuláša Dzurindu minister životného prostredia László Miklós „iba“ dostatočne nevzdoroval ekonomickým tlakom na Tatry, po nástupe vlády premiéra Fica v roku 2006 rezort životného prostredia pod vedením ministrov nominovaných Slovenskou národnou stranou, Jaroslava Izáka (pôvodne architekta) a Jána Chrbeta (pôvodne dôstojníka), už ničeniu prírody sám napomáhal. Koncom decembra 2009 napríklad udelil organizácii rezortu pôdohospodárstva Štátne lesy Tatranského národného parku požadované výnimky na ťažbu dreva a ďalšie zásahy v národných prírodných rezerváciách Tichá a Kôprová dolina. A to bez limitovania objemu ťažby, bez jej monitoringu a kontroly a až do roku 2016! Hoci Štátne lesy TANAPu neprezentovali žiadne údaje o negatívnom vplyve lykožrúta na chránené druhy a ekosystémy, ministerstvo životného prostredia v odôvodnení výnimiek bez dôkazov uviedlo, že je len otázkou času, kedy dôjde bez zásahu lesníkov k celoplošnému odumretiu všetkých lesných porastov v oboch dolinách.

V kompetenčnom spore dvoch rezortov (oba majú v TANAPe svoje „úradujúce“ štátne organizácie) vedenie rezortu životného prostredia samo oslabovalo vlastné rady. V Správe TANAPu (i ďalších národných parkov, v štátnej správe a odborných organizáciách) odvolalo z funkcií tých pracovníkov, ktorí bojovali za ochranu prírody — mnohí z nich následne prišli aj o zamestnanie. Názory vedcov, ktorí upozorňovali na chybné a neodborné prístupy k tatranskej prírode, zas systematicky ignorovalo.

Absurdnosť tejto reality dostatočne ilustruje fakt, že nielen ekológovia a občianski aktivisti, ale dokonca aj také subjekty ako novovzniknutá liberálno-podnikateľská politická strana Sloboda a solidarita odsúdili takýto prístup k ochrane prírody, keďže „naruší prirodzené prírodné prostredie mnohých chránených a vzácnych druhov rastlín a živočíchov, jednoznačne uberie z ekologickej hodnoty oboch území, obchádza platné zákony a pravidlá a v konečnom dôsledku bude v neprospech celej spoločnosti.“ Podľa ochranárskych MVO tak skutočným zámerom ťažby bol iba finančný zisk z predaja dreva vyťaženého v najprísnejšie chránených lesoch. V menej chránenom území totiž Štátne lesy TANAPu vyťažili všetko popadané drevo už za 2 roky po smršti. Konanie o výnimkách sa zatiaľ neuzavrelo vzhľadom na aktívnu účasť LZ VLK a ďalších občianskych aktivistov a aktivistiek. Začiatkom júla však potešila informácia, že generálny prokurátor zrušil všetky doterajšie povolenia na ťažbu v Tichej a Kôprovej ako nezákonné.

Kde sa dvaja bijú

Na obzore sa však neskôr ukázal ešte ničivejší nepriateľ tatranskej prírody: developeri v spojenectve s miestnou samosprávou, odvolávajúci sa na rozvoj turizmu. Čím myslia budovanie masívnej infraštruktúry pre extenzívny rozvoj cestovného ruchu, najmä pre lyžiarsku rekreáciu. Prvý signál tohto trendu dala už súťaž na štúdiu trvalo udržateľného rozvoja tatranského regiónu usporiadaná Dzurindovou vládou v roku 2005. Vo Vysokých Tatrách sa tak dnes napĺňa katastrofický scenár, pred ktorým ochranári varovali už od smršte: veľhory sa premenili na veľké stavenisko šokujúce návštevníkov. Napriek pôvodnému plánu iba rozšíriť existujúcu zjazdovku zo Soliska vznikla v tejto lokalite nová zjazdovka s dĺžkou 1200 m, šírkou 40 m a 600 metrovým prepojením na staré zjazdovky na Štrbskom Plese. K nej navyše pribudne zasnežovacie zariadenie a lanovka s kapacitou 1000 osôb/h a neskôr ďalšia zjazdovka až po Tatranskú Štrbu.

Zjazdovky a lyžiarske strediská sa masívne budovali aj v Starom Smokovci a Tatranskej Lomnici (vrátane nádrže na umelé zasnežovanie). Výrazné zásahy sa podľa nového návrhu zonácie TANAPu (pozri ďalej) predpokladajú aj v Západných a Belianskych Tatrách: nová zjazdovka v Spálenej doline pri Zuberci by sa mala rozšíriť cez najcennejšie alpínske pásmo až na hrebeň, stredisko v Ždiari sa zasa z ochranného pásma posunie priamo na územie národného parku a má sa v ňom odlesniť časť kopca pre novú lanovku a tak ďalej. Symptomatické je, že kvôli výstavbe sa masívne rúbala aj kosodrevina zaradená medzi biotopy európskeho významu, hoci stupeň ochrany prírody sa neznížil.

Svetlé zajtrajšky J&T

Leví podiel na týchto aktivitách má finančná skupina J&T, ktorá za posledné štyri roky preinvestovala v Tatrách, sčasti priamo cez svoju spoločnosť Tatry Mountain Resorts, 45 miliónov eur (vyše 1,1 miliardy Kč). V priebehu nasledujúcich 3—4 rokov chce J&T vo Vysokých a Nízkych Tatrách investovať ďalších až 130 mil. eur (3,3 mld. Kč), čo je najväčšia investícia do turizmu v strednej Európe.

Čelní predstavitelia J&T sa už dlho netaja ideou prebudovať Vysoké Tatry, ale napríklad aj Jasnú v Nízkych Tatrách, na stredisko (zimného) cestovného ruchu, prednostne určené náročnej bohatej klientele: „Nechcem ľudové Tatry, ale aby tam bolo tých ľudí tak akurát, radšej nech je to dobré. Nech je druhá trieda v Poľsku a prvá na Slovensku. Ako vo vlaku,“ vyjadril sa pre týždenník Týždeň partner skupiny J&T Igor Rattaj.

Svoj e predstavy o „rozvoj i Tatier“ J&T nedávno pretavila do praxe zorganizovaním konského póla priamo na zamrznutom Štrbskom plese. Teda v 5. stupni ochrany prírody a napriek výslovnému zákazu v zákone. Snobské milionárske podujatie s obrovským mediálnym PR však odobrila nová Správa TANAPu s argumentom, že národný park slúži nielen na ochranu prírody, ale aj na rekreačné a športové vyžitie. V Českej republike by sa pre rozpor so zákonom takéto podujatie zrejme uskutočniť nemohlo. Na Slovensku pomohla organizátorom obísť zákon priamo štátna správa — ako inak: udelením výnimky zo zákona…

J&T vlastní 51 tatranských zjazdoviek a veľkú rozlohu pozemkov — okrem iného takmer 900 hektárov lesa od Smokovca po Slavkovský štít, ktorý je z väčšej časti v prísne chránenom území. Zároveň v Tatrách rozbehla developerské projekty, napríklad prestavbu bývalého sanatória Hviezdoslav na Štrbskom Plese na luxusný 5-hviezdičkový hotel Kempinski či rekonštrukciu 4-hviezdičkového Grand hotela Praha v Tatranskej Lomnici s prístavbou luxusných apartmánov.

Súčasťou strategického plánu J&T na rozvoj Vysokých Tatier sú aj „demografické aktivity“: „Potrebujeme do Vysokých Tatier podľa vzoru Baťu presťahovať asi tisíc rodín, ktoré sem prídu žiť a pracovať. Potrebujeme pre nich postaviť bývanie, zreorganizovať dopravu a podporiť vznik novej infraštruktúry. Urobíme to preto, aby tu pracovali ľudia, ktorí sa v Tatrách budú cítiť ako doma. Chceme, aby aj Tatry mali tú teplú rodinnú atmosféru, ktorú obdivujeme v Alpách, a tú vytvoria ľudia,“ uviedol pre Hospodárske noviny spolumajiteľ J&T Patrik Tkáč. Byty pre prisťahovaných ľudí by podľa neho vznikli z turistických apartmánov, ktoré nie sú úspešné na trhu. Podľa miestnych podnikateľov však J&T nasadili veľmi vysoké ceny vlekov, čím vyháňajú lyžiarov zo svahov a potom ani miestni nemajú prácu.

S developermi v Tatrách si mimoriadne dobre rozumie miestna samospráva. Začiatkom tohto roku schválilo zastupiteľstvo mesta Vysoké Tatry nový územný plán. Ten predpokladá nárast počtu lôžok pre turistov o takmer desať tisíc. Pritom už súčasné ubytovacie kapacity často ostávajú nenaplnené a 40 až 50 % novo postavených apartmánov v Tatrách je prázdnych.

Citlivo, alebo brutálne

Začiatkom roku 2010 vybuchla ďalšia „mína“ — dlho očakávaný návrh zonácie TANAPu z dielne ministerstva životného prostredia šokoval ochranárske organizácie aj nezávislých odborníkov svojou agresivitou voči prírode. Nové, politickému vedeniu ministerstva poplatné vedenie Správy TANAPu v ňom vyšlo v ústrety aj tým najabsurdnejším rozvojovým plánom. Ľudským aktivitám otvorilo aj doteraz nedotknuteľné prírodné lokality. Územia s najprísnejšou ochranou prírody by sa tak zmenšili až o 8800 hektárov.

„Zmenšenie rozlohy prísne chránených území v TANAPe na úkor kľúčových biotopov kamzíka, svišťa, tetrova, vlka, rysa a medveďa nemá obdobu. Nebola celospoločenská diskusia a ani odborný prieskum dotknutých území. Jedinými záujmovými skupinami, ktoré profitujú, tak zostávajú lesohospodári a podnikatelia v cestovnom ruchu,“ povedal náčelník LZ VLK Juraj Lukáč pre denník SME (pozri tabuľku).

Kritický postoj k návrhu zonácie zdanlivo zaujala aj samotná J&T: „Chceli sme 200 hektárov a oni nakreslili 500. Stačilo nám menej, ale keď pre cestovný ruch vyčlenili viac, budeme aj my pýtať väčšie plochy. Boli by sme blázni, keby sme to neurobili. Sú dve možnosti. Pristupovať k Tatrám citlivo, alebo brutálne. Buď všetci menej, alebo potom všetci viac,“ uviedol Rattaj podľa SME.

Zatiaľ čo Rattaj otvorene priznal, že J&T sa vždy snažila vstupovať do návrhov zonácie, poprední vedci a vedkyne (združení v Slovenskom národnom výbore UNESCO Človek a biosféra, ale aj mnohí ďalší) kritizovali, že MŽP pri tvorbe návrhu s nimi vôbec nespolupracovalo a ani nevyužilo ich staršie analýzy. „Analýza jednotlivých zón ukazuje podstatný rozpor medzi proklamovaným strategickým cieľom zachovať biodiverzitu a skutočným rozšírením zón,“ píše výbor vo svojom stanovisku. Podľa neho rekreačné a športové aktivity v skutočnosti neumožňujú chrániť prírodu. Ústupky investorom spôsobili už teraz nenávratné zmeny najcennejších biotopov kosodreviny a smrekov.

Aj podľa bývalého riaditeľa Správy TANAPu Tomáša Vančuru sa v zonácii Vysokých Tatier urobili mnohé ústupky a nenaplnili sa odporúčania Svetovej únie ochrany prírody IUCN a kritériá kladené na národný park. „Ukazuje sa, že ochrana prírody, bohužiaľ, permanentne prehráva a národné parky ako klenoty ochrany prírody sa pomaličky menia na strediská cestovného ruchu. Tento náš v úvodzovkách rýchlokapitalizmus sa ukazuje ako veľmi zhubný. Nevieme sa postaviť za ochranu prírody, o všetkom rozhoduje len malá skupina ľudí, stráca sa náboj toho národného a vo všetkom je, samozrejme, finančný záujem,“ konštatoval podľa tlačovej agentúry TASR Vančura.

„Staňte sa spoluvlastníkom Tatier!“

Zatiaľ ostatným — no určite nie posledným — mediálnym výkrikom J&T na propagáciu takzvaného rozvoja Tatier je súčasná masívna reklamná kampaň Tatry Mountain Resorts. Romantické scenérie, emotívna hudba a sugestívny hlas z obrazovky každú chvíľu presviedčajú, že „Tatry sa prebúdzajú do novej éry — éry kvalitnejších služieb, lepších zjazdoviek a prvotriednych hotelov“. Ďalšia sada televíznych a novinových reklám zas nabáda k výhodnej kúpe akcií TMR, pričom „bez akýchkoľvek poplatkov“ nám ich obstará iba a jedine (aké prekvapenie!) J&T Banka. A megaboardy lákajú, že kúpou akcií TMR sa stanete spoluvlastníkom Tatier: „Na čo ste boli odjakživa hrdí, teraz môžete s hrdosťou vlastniť.“ Táto aktivita má pritiahnuť drobných akcionárov (ktorých J&T doteraz skôr likvidovala), oživiť kapitálový trh a tak prispieť k zásadnej reštrukturalizácii celej finančnej skupiny, ktorá nutne potrebuje kapitál pre ďalší rozvoj a/alebo vystúpiť z niektorých nevýhodných investícií.

„Tragédiou zmien v Tatrách je, že sú ne(z)vratné. Na rozdiel od lykožrútom napadnutého suchého lesa, ktorý časom ozelenie, stavby a inú infraštruktúru z národného parku už nikto neodstráni,“ napísal pre SME Tatranec, ekológ a bývalý hovorca Správy TANAP Juraj Švajda (jeden z prepustených pracovníkov). A dodal: „Územie TANAPu výstavba tak zasiahla a rozdrobila, že treba upraviť jeho hranice v súlade s existujúcou zástavbou a vlastný národný park posunúť do subalpínskeho a alpínskeho stupňa s výnimkou niekoľkých dolín, čo bude mať svoje následné ekologické dôsledky. Druhým riešením je prekategorizovanie celého územia na chránenú krajinnú oblasť so všetkými spoločensko-politickými a medzinárodnými dôsledkami. Keďže Tatry sú bilaterálnym chráneným územím s rovnakou genézou a hodnotou, treba si všimnúť jednu podstatnú odlišnosť. V Poľsku sa stále napriek obrovskému tlaku aj vďaka prístupu zodpovedných darí národnému parku prežiť.“

Eko ďalej?

Vývoj po smršti odhalil kardinálne nedostatky v prístupe slovenskej spoločnosti k svojmu jedinečnému národnému parku a k ochrane prírody vo všeobecnosti, ale aj k fungovaniu občianskej spoločnosti. Najvyššie orgány štátu so systémovými problémami ochrany prírody nijako zásadne nepohli. Voľné pole pôsobnosti, dané nečinnosťou až kolaboráciu rezortu životného prostredia, účinne využila „konkurencia“: lesníci a developeri. Za Ficovej vlády sa naplno rozbehla devastácia prírody v chránených územiach (ťažba dreva, chemické postreky, výstavba lyžiarskych zariadení a iné).

Táto situácia je hrozivá nielen z environmentálneho, ale aj občianskeho aspektu.

Ďalší vývoj ukáže, ako si s nahromadenými konfliktami poradí nová vláda. Maličké svetielko na konci tatranského tunela zažalo aspoň to, že nová koalícia deklarovala neprijateľnosť súčasného návrhu zonácie. V programových tézach, na ktorých sa dohodla po voľbách, to však vyjadrila dosť vyhýbavo: „Podporíme takú zonáciu chránených území, teda aj Tatier, ktorá umožní rozvoj turizmu, ale neohrozí chránené biotopy.“ Keďže životné prostredie nepatrí medzi koaličné priority, situácia s vysokým potenciálom spoločenských konfliktov bude zrejme pretrvávať aj naďalej. A tatranská príroda stále nebude mať pokoj.

Z návrhu novej zonácie TANAPu

  • vyše 1200 hektárov lesa z NPR Tichá a Kôprová dolina do zón s ťažbou
  • 128 hektárov lesov v lokalite Surový hrádok do zóny Cr (cestovného ruchu) na výstavbu rekreačných zariadení
  • 176 hektárov v lokalite Spálený žľab v Západných Tatrách do zóny Cr — rozšírenie zjazdoviek
  • vyše 400 hektárov lesov v okolí Štrbského plesa (Solisko) do zóny Cr — rozšírenie zjazdoviek
  • 129 hektárov v lokalite Ždiar (Belianske Tatry) do zóny Cr
  • lesné porasty s najprísnejšou ochranou v NPR Bielovodská dolina a NPR Javorová dolina (Belianske Tatry) na vyše 1000 hektároch do zóny B, kde sa môže ťažiť drevo

Zdroj: SME, 31. 3. 2010

Autorka je ochranárka a občianska aktivistka. Založila a 10 rokov viedla pobočku Greenpeace na Slovensku a jej protijadrovú kampaň. Ďalších 5 rokov pracovala v Bratislavskom regionálnom ochranárskom združení so zameraním na ochranu dunajských lužných lesov a FSC. V súčasnosti pracuje v ľudskoprávnej mimovládnej organizácii Občan, demokracia a zodpovednosť, ktorá sa prednostne venuje (anti)diskriminácii a ľudským právam žien. Zároveň je činná ako aktivistka občianskej iniciatívy Bratislava otvorene, najmä v oblasti územného plánovania, výstavby a likvidácie zelene.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *


Redakce Sedmé generace si vyhrazuje právo nejprve rozhodnout o schválení tohoto komentáře a jeho následném zveřejnění. Více v "Pravidlech pro komentáře" níže. Děkujeme za pochopení.

Pravidla pro komentáře: Redakce Sedmé generace si vyhrazuje právo smazat příspěvek, který nemá nic společného s tématem, obsahuje vulgarismy, rasistické a xenofobní vyjadřování či jiné urážky ostatních, obsahuje spam a komerční reklamu nebo je jinak nevhodný. Porušení pravidel může mít pro uživatele za následek dočasné nebo trvalé znemožnění vkládání dalších komentářů.

Upozornění: Publikovat články nebo jejich části, jakož i zveřejňovat fotografie a kresby z časopisu Sedmá generace nebo z jeho internetových stránek je možné pouze se souhlasem redakce.

Sedmá generace 5/2019 vyjde v 2. polovině října.